Príhovor riaditeľa školy
Vážení čitatelia,
čo už len nové sa dá povedať o Vianociach či novom roku? Veru, už mnoho rokov každý december ľudia z krajín, v základoch ktorých je kresťanstvo, hovoria vianočné príhovory, kázne, píšu pohľadnice, posielajú pozdravy. Za tú dobu sa toho o Vianociach popísalo a pohovorilo toľko, že je priam nemožné stvoriť čosi neopakovateľné, čosi, čo tu ešte nebolo. No a s novým rokom je to práve tak isto. Neviem, či existuje ešte nejaké novoročné prianie či sľub, ktorý by už nebol vyslovený, myslený, alebo ktorý sme si niekedy už my sami nesľúbili. Pri tom množstve opakovaní je hádam nemožné, aby naše pozdravy a v niektorých prípadoch aj „vrúcne“ priania neskĺzli do formalizmu a rutiny.
Áno, taká je realita, že pri vyslovovaní „šťastné a veselé, príjemné a milé“ našu myseľ zamestnávajú úplne iné myšlienky.
S týmto písaným a hovoreným stereotypom úzko súvisí aj vžitý stereotyp Vianoc. Každý rok znovu a znovu prežívame predvianočnú nákupnú horúčku, upratovanie, varenie, pečenie atď. Niekto „zahorí“ viac, iný menej. K tým pozitívnejším stereotypom patrí fakt, že sme k sebe aspoň trošku o čosi viac milší, aj keď opäť v niektorých prípadoch s falošnými úsmevmi a neúprimnými pohľadmi. Vytratila sa totiž v ľuďoch skutočná hodnota lásky. Lásky čistej, nefalšovanej, úprimnej a nezištnej. Zabúdame, že hodnota Vianoc nie je v darčekoch, vyzdobených domoch, preplnených stoloch, ale v láske, ktorú pre kresťanov v ľudskej podobe priniesol Ježiš. To že na to zabúdame sa prejavuje tak, že všetka vianočná dobrota a milosť medziľudských vzťahov sa končí po Troch kráľoch na smetisku dejín, ako opŕchnuté a vyschnuté vianočné jedličky. A aj to je stereotyp opakujúci sa so železnou pravidelnosťou.
Ale jedna vec predsa len stojí za to, aj napriek stereotypu a rutine, krátkemu prílivu lásky a dobroty v porovnaní s dlhým odlivom týchto hodnôt po sviatkoch. Ani jeden rok o Vianoce nechceme prísť. Želáme si, aby Vianoce neskončili Vianocami. Aj keď sa nám to nedarí, toto každoročné odhodlanie, tento náš krok k lepšiemu „ja“ je veľmi pozoruhodný jav.
Skutočné Vianoce sú podľa mňa o Nádeji, Viere a Láske. Tak ako náš život je o Nádeji, Viere a Láske. No a Vianoce akoby to všetko umocňovali. Želám Vám, i sebe, aby sme pocítili hojnosť Lásky, vo všetkých jej podobách, povzbudzujúcu silu Viery vo všetkých jej podobách a balzam Nádeje.
PhDr. Vladimír Tarča
riaditeľ školy
